Ako čítať zloženie kozmetiky: 5 ingrediencií, ktorým sa vyhnúť

5 ingrediencii ktorym sa vyhnut nl (1)

Zloženie kozmetiky vyzerá ako cudzí jazyk, no v skutočnosti je to len „recept“ – zoznam toho, čo si koža (a často aj vzduch okolo) naozaj odnesie. Keď sa mu začne rozumieť, výber prestane byť lotériou. Článok ukáže, ako čítať INCI, ktoré skratky sú dôležité, na čo si dať pozor a ako rozoznať informáciu od marketingovej hmly.

Čo sa v článku dozviete

prečo je zloženie kozmetiky praktickejšie než sľuby na obale
ako funguje INCI a prečo je poradie ingrediencií kľúčové
ktoré problematické ingrediencie sa oplatí poznať a ako ich spoznať
ako môžu určité látky ovplyvniť pokožku, bariéru a citlivosť
tipy, ako si vyberať bezpečnejšie produkty podľa typu pokožky
ako sa nenechať nachytať na „prírodné“, „clean“, „hypoalergénne“ a iné tvrdenia

Prečo sa oplatí rozumieť zloženiu kozmetiky

Obal je ako titulná strana knihy: navodí náladu, ale neprezradí dej. Zloženie kozmetiky je naopak obsah – niekedy nudný, no rozhodujúci. Pokožka si nepamätá slogan „glow“, pamätá si konkrétne molekuly: či z nich vznikne komfort, alebo štípanie, suché šupinky či vyrážka.

Druhá vec je dôvera. V kozmetike existuje veľa férových značiek, ale aj veľa skratiek a „poloprávd“, ktoré znejú odborne. Keď sa číta INCI, človek sa prestane spoliehať na dojem a začne sa rozhodovať podľa reality – podobne ako pri potravinách, keď sa zistí, že „fit“ sušienka môže mať viac cukru než klasika.

A napokon ide o konzistenciu. Pokožka nemá rada chaos. Ak sa opakovane objaví začervenanie po produktoch s podobným typom vône, konzervantu alebo silného čistiaceho tenzidu, práve čítanie etikiet dá do ruky mapu: čo majú tie výrobky spoločné a čomu sa nabudúce vyhnúť.

Ako čítať etikety a rozlúštiť zloženie (INCI)

INCI (International Nomenclature of Cosmetic Ingredients) je štandardizovaný spôsob pomenovania ingrediencií. Funguje ako „univerzálny slovník“, aby sa tá istá látka nevolala v každej krajine inak. V praxi to znamená, že napríklad rastlinné zložky bývajú v latinčine a mnohé chemické názvy vyzerajú prísne – aj keď môžu byť úplne bežné a bezpečné.

1) Poradie nie je dekorácia

Zoznam ingrediencií je ako playlist zoradený podľa toho, čo hrá najhlasnejšie. Na začiatku sú látky, ktorých je vo výrobku najviac; ku koncu sa dostávajú tie, ktorých je málo. V EÚ sa zloženie uvádza podľa pravidiel nariadenia o kozmetike.
Praktický dôsledok: ak je „Parfum“ vysoko v zozname, nie je to len „kvapka vône“.

2) „Parfum“ je často čierna skrinka

Vôňa môže byť zmes desiatok až stoviek zložiek. Na etikete sa to často zjednoduší na Parfum/Fragrance. Pri citlivej pokožke je to podobné ako pri jedle označenom „koreniny“: niekto to zvládne bez problémov, iný zistí, že práve v tejto skrinke sa skrýva spúšťač.

3) Farby a špeciálne označenia

Pri dekoratívnej kozmetike sa často objavia „CI“ čísla (Color Index). Pri produktoch v rôznych odtieňoch môže byť zoznam farbív riešený trochu odlišne – je to normálne a neznamená to automaticky problém.

4) Kde si overiť, čo názov znamená

Keď je názov neznámy, pomáha overenie v databázach. V EÚ je dôležitým referenčným bodom databáza CosIng, ktorá zhromažďuje názvy a funkcie kozmetických ingrediencií.

Päť problematických ingrediencií, ktoré sa oplatí poznať

„Problematické“ neznamená „zakázané“ ani „vždy škodlivé“. Znamená to: vyššia šanca na podráždenie, alergiu, citlivosť, alebo veľa nejasností okolo dlhodobých dopadov. Je to ako s jedlom – arašidy nie sú zlé, ale pre časť ľudí sú rizikové.

1) Parfum / Fragrance (a alergény z vôní)

Vôňa je najčastejší dôvod, prečo produkt pôsobí „luxusne“. Zároveň patrí medzi časté spúšťače podráždenia a kontaktnej alergie – najmä pri ekzéme, rosacei, po retinoidoch, kyselinách alebo pri narušenej kožnej bariére.

Prečo to mätie? Lebo aj „prírodná vôňa“ môže byť problém. Esenciálne oleje sú chemicky bohaté zmesi a niektoré ich zložky patria medzi známe alergény. EÚ postupne sprísňuje a rozširuje pravidlá, ktoré alergény z vôní sa majú uvádzať na etikete, aby boli pre spotrebiteľa čitateľnejšie.

Ako to spoznať v INCI: Parfum, Fragrance, Aroma; pri alergénoch aj názvy ako Limonene, Linalool, Citral, Geraniol (často na konci zoznamu).

2) Methylisothiazolinone (MI) a príbuzné izotiazolinóny

MI sa stal symbolom toho, ako „nenápadný konzervant“ vie vyrobiť veľký problém. Je spájaný s nárastom kontaktnej alergie a v EÚ bol výrazne obmedzený – najmä v leave-on produktoch (vrátane obrúskov), kde sa ponecháva na pokožke. Európske vedecké hodnotenia upozornili, že pri určitých použitiach nie je bezpečná ani nízka koncentrácia v leave-on kategóriách.

Dôležitá nuansa: konzervanty sú potrebné, aby sa v kréme „nevaril“ mikrobiálny život. Problém je, že niektoré konzervanty sú pre časť populácie príliš „agresívna ochranka“.

Ako to spoznať v INCI: Methylisothiazolinone, Methylchloroisothiazolinone, Benzisothiazolinone (pozor najmä pri citlivej pokožke).

3) Formaldehyde releasers (uvoľňovače formaldehydu)

Formaldehyd ako taký je v EÚ v kozmetike zakázaný, no môže sa v produktoch objavovať „nepriamo“ cez látky, ktoré ho v malých množstvách uvoľňujú – práve preto, aby konzervovali. Európske vedecké hodnotenia riešia, že formaldehyd môže byť prítomný cez tieto uvoľňovače a že ide o relevantnú tému pre citlivých ľudí a alergikov.

Analógia: je to ako keď v miestnosti nie je otvorená fľaša s parfumom, ale niekde v pozadí ticho funguje difuzér. Zdroju nie je vidno, no stopa sa dá cítiť.

Ako to spoznať v INCI: DMDM Hydantoin, Diazolidinyl Urea, Imidazolidinyl Urea, Bronopol, Sodium Hydroxymethylglycinate.

4) Sodium Lauryl Sulfate (SLS) / Sodium Laureth Sulfate (SLES)

Toto je typická „praktická“ problémová dvojica. SLS/SLES sú čistiace tenzidy – v šampónoch, sprchových géloch, penách. Dokážu výborne odmastiť a napeniť, no pri citlivej alebo vysušenej pokožke môžu narušiť bariéru a zvýšiť pnutie, svrbenie či šupinatenie.

Ako to spoznať v INCI: Sodium Lauryl Sulfate, Sodium Laureth Sulfate, Ammonium Lauryl Sulfate. (Nie každý ich musí vylúčiť, no pri suchosti a ekzéme často pomôže prechod na jemnejšie tenzidy.)

5) PFAS (napr. PTFE a ďalšie fluorované zložky)

PFAS sú „forever chemicals“ známe najmä pre environmentálnu perzistenciu. V kozmetike môžu byť pridávané kvôli sklzu, vodeodolnosti a „dlhotrvácnosti“ – typicky pri make-upe, rúžoch, očných produktoch či niektorých krémoch. FDA v poslednom období publikovala prehľad o PFAS v kozmetike a zároveň upozornila na dátové medzery pri hodnotení bezpečnosti pre viaceré z nich.

Jednoduché pravidlo: ak je cieľom minimalizovať dlhodobú záťaž a nejasnosti, dáva zmysel preferovať produkty bez PFAS – najmä pri „leave-on“ a pri produktoch okolo očí a úst.

Ako to spoznať v INCI: PTFE, Polytetrafluoroethylene, Perfluoro* / Polyfluoro* (rôzne názvy), niekedy aj „fluoro-“ začiatky.

Ako tieto látky ovplyvňujú pokožku a zdravie

Pokožka nie je len „obal“. Je to živá bariéra, ktorá udržiava vodu, bráni prieniku dráždidiel a komunikuje s imunitou. Keď bariéra funguje, veľa vecí prejde bez následkov. Keď je oslabená (stres, zima, prehnaná exfoliácia, agresívne čistenie, ekzém), aj bežná kozmetika môže páliť.

Najčastejší scenár býva nudný, nie dramatický: niekoľko dní používania, postupné pnutie, začervenanie, „divné“ pupienky alebo šupinky. Pri alergii to môže byť rýchlejšie a výraznejšie. Vtedy už nepomáha meniť značku naslepo – pomáha nájsť opakujúci sa vzorec v INCI.

A čo „zdravie“? Pri kozmetike sa často miešajú dve roviny: akútna reakcia pokožky (podráždenie, alergia) a dlhodobé otázniky (napr. perzistentné látky v prostredí). Rozumný prístup nie je panika, ale výber podľa rizika a podľa toho, čo ide na pokožke každý deň, čo ostáva dlho a čo sa dá ľahko nahradiť.

Tipy, ako si vyberať bezpečnejšie produkty

Ak by existovalo jediné pravidlo, bolo by to pohodlné – ale nepravdivé. Funguje skôr súbor jednoduchých filtrov, ktoré sa dajú aplikovať rýchlo.

Zjednodušený výberový „filter“

Pre citlivú/reaktívnu pokožku často funguje menej vône a menej „efektov“: produkty bez Parfum/Fragrance a s kratším zložením.
Pri suchosti a pnutí sa oplatí sledovať čistiace tenzidy: namiesto SLS/SLES uprednostniť jemnejšie čistiace bázy a pridať krém s bariérovými zložkami (glycerín, ceramidy, skvalán – podľa tolerancie).
Pri opakovaných reakciách sa oplatí všímať si konzervanty: najmä izotiazolinóny a formaldehyde releasers.
Pri dekoratívke a „long-wear“ produktoch dáva zmysel skontrolovať PFAS (najmä okolie úst a očí).

Malý trik, ktorý šetrí nervy

Keď sa objaví problémový produkt, pomáha odfotiť INCI a porovnať ho s iným, ktorý funguje. Rozdiely často „vyskočia“ samy: rovnaká vôňa, rovnaký konzervant, rovnaký typ čistiaceho základu. Je to ako porovnávanie dvoch receptov na koláč – niekedy je vinník jediná surovina.

Ako sa nenechať zmiasť marketingovými tvrdeniami

Marketing je ako filter na fotke: niečo zvýrazní, niečo skryje. Zopár častých pascí:

„Prírodné“ neznamená automaticky jemné

Prírodné extrakty a esenciálne oleje môžu byť príjemné, ale aj vysoko alergénne. „Prírodné“ hovorí pôvod, nie toleranciu.

„Clean“, „tox-free“, „chemical-free“

Všetko je chemikália – aj voda. Takéto tvrdenia sú často len estetika slov. Dôležitejšie je, či je produkt parfumovaný, aké má konzervanty, aké má čistiace látky a či sedí typu pokožky.

„Hypoalergénne“ a „dermatologicky testované“

Znejú vedecky, ale nehovoria, na kom a ako sa testovalo. Môžu byť pravdivé, no bez kontextu to nie je záruka. Najpresnejšia informácia je stále INCI.

„Bez parabénov“ ako automatické plus

Často ide o reakciu na trend, nie o objektívnu potrebu. Niekedy to vedie k náhrade parabénov konzervantmi s vyšším alergénnym potenciálom (historicky napr. MI). Pointa nie je hľadať „strašiaka“, ale hľadať formuláciu, ktorú pokožka znáša.

Často kladené otázky (FAQ)

Je krátke zloženie vždy lepšie?

Nie vždy, ale často je pre citlivú pokožku jednoduchšie „debugovať“ reakciu. Krátke zloženie je ako krátka zmluva – menej priestoru na prekvapenia.

Stačí vyhýbať sa parfumácii?

Pri mnohých ľuďoch to spraví veľký rozdiel, no nie je to univerzálne. Niekedy je problém v tenzidoch (SLS/SLES), inokedy v konzervantoch alebo v kombinácii aktívnych látok.

Ak je produkt „bez vône“, je automaticky bezpečný?

Treba rozlíšiť „fragrance-free“ a „unscented“. „Unscented“ môže znamenať, že vôňa je len maskovaná inými zložkami. Najistejšie je overiť, či v INCI nie je Parfum/Fragrance alebo aromatické alergény.

Dá sa z etikety zistiť, koľko je čoho?

Presné percentá nie. Dá sa však odhadnúť dominancia podľa poradia a lepšie chápať, či je napríklad parfumácia len jemný tieň alebo podstatná časť receptu.

Má zmysel riešiť PFAS, keď sú „len v make-upe“?

Ak je cieľom minimalizovať dlhodobé otázniky a perzistentné látky, zmysel to má hlavne pri produktoch, ktoré ostávajú na pokožke dlho a používajú sa často. FDA zároveň poukazuje na medzery v dátach pre viaceré PFAS v kozmetike, čo je dôvod, prečo časť ľudí volí opatrnosť.

Záver

Rozumieť INCI nie je obsesia – je to praktická gramotnosť. Keď sa z etikety prestane čítať len značka a začne sa čítať recept, výber kozmetiky je pokojnejší, lacnejší (menej omylov) a často aj šetrnejší k pokožke. Najlepšia kozmetika nie je tá, ktorá sľubuje najviac, ale tá, ktorá sa dá obhájiť zložením a správaním na koži deň po dni.

Predchádzajúci článok Ďalší článok