Zloženie kozmetiky pod lupou: ako rozpoznať škodlivé látky

Nie je kozmetika ako kozmetika. Za lákavým obalom a sľubmi o „zázračnom účinku“ sa často skrýva zoznam látok, ktorým väčšina ľudí nerozumie – a niektoré z nich môžu pokožke viac uškodiť než pomôcť. Naučiť sa čítať zloženie kozmetiky nie je len otázkou zvedavosti, ale aj zdravia. V tomto článku sa pozrieme na päť ingrediencií, ktorým sa oplatí vyhnúť, a vysvetlíme, ako rozoznať produkty, ktoré sú k pokožke aj planéte

Čo sa v článku dozviete

• Prečo je dôležité rozumieť zloženiu kozmetiky

• Ako čítať etikety a rozlúštiť zloženie (INCI)

• Päť problematických ingrediencií, na ktoré si dať pozor

• Ako tieto látky ovplyvňujú pokožku a zdravie

• Tipy, ako si vyberať bezpečnejšie produkty

• Ako sa nenechať zmiasť marketingovými tvrdeniami

Ako čítať zloženie (INCI) – malé písmená, veľký význam

Na obale kozmetiky zvyčajne nájdete dlhý zoznam zložiek pod názvom INCI – International Nomenclature of Cosmetic Ingredients. Ide o medzinárodný systém, ktorý uvádza všetky látky v produkte v poradí podľa množstva – to znamená, že prvé zložky sú v najväčšom zastúpení, a čím nižšie sa nachádzajú, tým menej ich produkt obsahuje.

Rastlinné zložky sa uvádzajú v latinčine (napr. Butyrospermum Parkii = bambucké maslo), zatiaľ čo chemické látky v angličtine (napr. Glycerin, Sodium Chloride). Ak narazíte na názvy ako Parfum, PEG-, Dimethicone či Paraffinum Liquidum, je dobré zistiť si, čo znamenajú – práve tu sa často ukrývajú látky, ktoré pokožka nepotrebuje.

Skvelým pomocníkom sú databázy ako INCI Decoder, CosDNA alebo EWG Skin Deep, kde si môžete každú zložku vyhľadať a overiť jej bezpečnosť.

Prečo sa oplatí poznať, čo si dávame na pokožku

Všimli ste si niekedy, že na obale kozmetiky býva dlhý zoznam neznámych názvov? Väčšina z nich patrí do tzv. INCI (International Nomenclature of Cosmetic Ingredients) – medzinárodného systému, ktorý stanovuje, ako sa majú zložky uvádzať.

Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako chemická záhada, no porozumenie základom dokáže výrazne ovplyvniť kvalitu starostlivosti o pokožku aj zdravie. Nie všetko, čo sa leskne a voňavo pení, je totiž neškodné.

1. Parabény – konzervanty s otáznikom

Kde sa nachádzajú: šampóny, telové mlieka, make-upy.
Parabény (napr. methylparaben, propylparaben) sa používajú na zabránenie rastu baktérií. Ich problémom je, že napodobňujú pôsobenie estrogénu a môžu ovplyvňovať hormonálnu rovnováhu.

Aj keď vedecké dôkazy nie sú úplne jednoznačné, mnoho odborníkov odporúča ich používanie obmedziť – najmä v produktoch, ktoré zostávajú na pokožke dlhšie.

2. SLS a SLES – peniví, ale dráždiví

Kde sa nachádzajú: sprchové gély, šampóny, čistiace peny.
Sodium Lauryl Sulfate (SLS) a Sodium Laureth Sulfate (SLES) sú povrchovo aktívne látky, ktoré pomáhajú produktom peniť. Bohužiaľ, často vysušujú pokožku a narúšajú jej ochrannú bariéru.

Citlivá alebo suchá pleť na ne reaguje podráždením, začervenaním či svrbením. Ak máte podobnú skúsenosť, siahnite radšej po produktoch s jemnejšími tenzidmi, napríklad coco-glucoside alebo sodium cocoyl isethionate.

3. Umelé vône a parfumy – „tajomstvo“ v zložení

Kde sa nachádzajú: prakticky vo všetkom, čo vonia.
Pod označením “Fragrance” alebo “Parfum” sa môže skrývať zmes desiatok chemických látok, z ktorých niektoré môžu byť alergénne alebo dráždivé.

Problém je, že presné zloženie sa často neuvádza – ide o tzv. obchodné tajomstvo. Ak máte citlivú pokožku alebo trpíte alergiami, je lepšie siahnuť po bezvonných produktoch alebo tých, ktoré používajú prírodné esenciálne oleje v malom množstve.

4. Silikóny – hladká pokožka, klzký problém

Kde sa nachádzajú: kondicionéry, séra, krémy.
Silikóny (napr. dimethicone, cyclopentasiloxane) vytvárajú jemný film, ktorý zlepšuje pocit hladkosti. Problémom je, že tento film môže brániť pokožke dýchať a upchávať póry.

Niektoré typy sú navyše ťažko biologicky odbúrateľné, čo z nich robí environmentálny problém. Ak preferujete prirodzený efekt, skúste produkty s rastlinnými olejmi či bambuckým maslom.

5. Minerálne oleje – lacná náhrada, ktorá nevyživuje

Kde sa nachádzajú: krémy, balzamy, pleťové mlieka.
Minerálne oleje (napr. paraffinum liquidum) sa vyrábajú z ropy a často sa používajú kvôli svojej nízkej cene a hebkej textúre. Hoci sú bezpečné, neposkytujú pokožke výživu – len ju „uzatvárajú“.

Dlhodobé používanie môže viesť k zníženiu prirodzenej regenerácie pokožky. Lepšou alternatívou sú rastlinné oleje ako jojobový, arganový alebo mandľový.

Ako si vyberať kozmetiku vedome

• Čítajte zoznam zložiek – poradie určuje množstvo v produkte (prvé zložky sú najzastúpenejšie).

• Dávajte prednosť transparentným značkám, ktoré otvorene komunikujú zloženie.

• Menej je niekedy viac – krátke zloženie často znamená menšie riziko podráždenia.

• Overujte si látky cez databázy ako EWG (Environmental Working Group) alebo CosDNA.

Záver

Čítanie etikiet možno pôsobí zložito, no s trochou praxe sa z neho stane zvyk, ktorý pomáha chrániť pokožku aj zdravie. Kozmetika by nemala byť len o vôni a dizajne, ale o tom, čo skutočne funguje a prospieva.

Vedomejším výberom produktov podporujeme nielen seba, ale aj planétu – pretože krása a zodpovednosť môžu ísť ruka v ruke.

Cíť sa príjemne každý deň